Latinsko-americké tance sú podstatne mladšie než štandardné tance. Tieto tance, rovnako ako ich hudba, vždy prekypovali rytmickou pestrosťou, neskrotnosťou, temperamentom, zmyselnosťou a obrovským citovým nábojom. Napriek snahe o štandardizáciu nie je charakteristická iba forma, ale skôr obsah týchto tancov. Tance sú uvoľnenejšie nie iba v držaní páru, ale aj v oblečení, pohyb je možný nielen na mieste, ale aj do priestoru a hudba je veľmi rozmanitá.
Základ latinsko-amerických tancov, ktoré sú zároveň zaraďované do medzinárodných súťaží, tvorí: Samba, Chacha, Rumba, Paso doble, Jive.
Samba
Samba je najpopulárnejší brazílsky národný tanec. Dvojštvrťový alebo štvorštvrťový rytmus podkresľujú exotická nástroje ako chocalho, cobana, réco-réco a iné. Tieto nástroje dodávajú tancu výrazný temperamentný rytmus, ktorý sa prejavuje v každej, či už v pomalšej alebo rýchlejšej skladbe. Pre spoločenský tanec je najvhodnejšie pochodové tempo 54-60 taktov za minútu. Samba vznikla z brazílskeho tanca bataque. V ňom sa tancujúci formujú okolo sólistu, ktorý vyberá svojho zástupcu gestom nazývaním ,,semba“.
Na základe obrovskej popularity medzi brazílskym obyvateľstvom dostala sa samba pred prvou svetovou vojnou aj do Európy. Typickým pre sambu je pohyb húpanie-bauns (pružné húpavé kroky v kolenách so súčasným mäkkým uvoľňovaním kolien a napínaním priehlavkov).
Chacha
Pochádza z Kuby, vznikla z rumby po jej ovplyvnení džezom. Za autora je považovaný Enrique Jorrin (1953). Základom tanca je postupová premena (tri „spojené“ kroky). Názov čača vznikol údajne podľa zvuku, ktorý vydávajú topánky tanečníkov pri tancovaní postupovej premeny. Čača má asi 25 základných figúr a nespočetné množstvo zostáv a variácií. Hudba má 4/4 rytmus a 30-33 taktov za minútu.
Rumba
Rumba je latinsko- americký tanec, ktorý má pôvod v kubánskom tanci son. Tancujesa v komplikovanom, veľmi ťažko zvládnuteľnom rytme. Hrá sa vo veľkom rytmickom rozmedzí (30 až 50 taktov za minútu). Prvý raz sa dostala do Európy roku 1923, no práve pre svoj ťažký rytmus sa neujala.
Do Európy prichádza znova roku 1930, keď ju rytmicky upravili francúzski taneční odborníci. Populárnou sa však stala až po druhej svetovej vojne, no najmä v posledných rokoch si jej fascinujúci rytmus podmanil masy mládeže.
Rytmus rumby zdôrazňujú bicie nástroje, ako timbales- malé bubienky, bongo- veľký basový bubon, guiro maracas- tekvice naplnené zrnom alebo kamienkami, claves- drevené paličky, ktoré najčastejšie dopĺňajú klarinety a trúbky.
Paso doble
Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1918 ako o španielskom onestepe. Známejším sa stáva v prvej polovici 20-tych rokov, kedy sa viac rozšíril. Štandardizovali ho francúzski taneční učitelia. Jeho pôvod je v Španielsku v ľudových tancoch oslavujúcich víťazného toreadora. Za súťažný tanec bolo pasodoble prijaté po II. svetovej vojne. Rytmus je 2/4 a takt 60.
Jive
Je to rytmický swingový tanec, ktorý vychádza z jitterurgu a v mnohom je ovplyvnený rokenrolom, boogie-woogie a černošskými tancami. V roku 1944 vydal Viktor Silvester prvý štandardizovaný opis jivu. Rytmus je 4/4-ový a tempo 40-46 taktov za minútu.
